Poznáte Kvetoslava Herbára?
Ak nie, v tejto knihe sa s ním môžete zoznámiť. Kveťo vám predstaví vzácny rodinný herbár a vyrozpráva vám veselé príhody o tom, ako sa doň jednotlivé exempláre dostali.

Čarovné čítanie pre všetky deti Novinka

Očko je štvrták, nosí okuliare a chcel by byť detektívom. Všíma si život okolo seba, zažíva veselé aj strašidelné príbehy. Má mnoho kamarátov a zvieratá mu spestrujú život. Rodičia sa s Očkom veru nenudia.
Všetky príbehy vymyslela a napísala spisovateľka Gabriela Futová a ilustroval Miroslav Regitko.
Čítanie komiksov poteší všetkých od +8 do 88+ rokov.

Detektív Očko a jeho príbehy Akcia

Naša obľúbená spisovateľka a milovníčka zvierat sa tentoraz pustila do „zvieratkovských“ príbehov. Príhody s mačkami, so psami, sliepkami, s korytnačkou, potkanom či baranom okorenila vlastnými „futovskými“ radami, ako a prečo chovať doma zvieratká a ako im pripraviť dobré bývanie. Mimochodom, väčšina jej zvieratiek sa pokúšala utiecť, niečo ukradnúť alebo čosi vyparatila... Gabika Futová posiela do sveta ďalšiu knižku na čítanie, na zlepšenie nálady, na požičiavanie i na odloženie do knižnice, lebo k tejto knižke sa budú vracať menší aj väčší čitatelia.

Môj malý zverinec Akcia

Vydavateľstvo Allegro vstúpilo do slovenskej kultúry v roku 1992 a venuje sa vydávaniu neperiodickej tlače, periodickej tlače, vydavateľskej činnosti v rozsahu periodických publikácií. Magdaléna Gocníková je od vzniku časopisu Fifík jeho šéfredaktorkou a majiteľkou značky. Detský časopis pripravuje dlhoročne so skúsenou redakciou a kvalifikovanými pedagógmi, psychológmi, odborníkmi na zdravú výživu, estetiku a etiku. Vydávanie detského časopisu dopĺňajú aktivity v základných školách, spoluorganizovanie detskej poroty Bienále ilustrácií Bratislava. Každoročné vydávanie kníh v edícii Fifíkova knižnica, napríklad antológia poviedok pre deti. Z periodických publikácií vydalo Allegro rôzne knižné publikácie, napríklad Ľudovít Štúr v spolupráci s LIC, preklady románov z maďarského originálu a tituly, ktoré sa venujú zdraviu detí v spolupráci s Ústavom zdravotnej výchovy. V uplynulom roku vyšla (aj vďaka podpore FPU) vo vydavateľstve kniha Gabriely Futovej: Môj malý zverinec, ktorá bola nominovaná na Cenu Panta Rhei Awards.

 

Kontakt:

vydavatelstvo.allegro@gmail.com

+421 903 775 826

Trajánova 872/3

851 10 Bratislava

Filter
Cena
950€
Môj malý zverinec_
Gabriela Futová
1030€
Bratislavské povesti a iné neobyčajné zvesti
Renáta Matúšková
300€
Zábava na slnko i do dažďa
370€
Moja malá kniha/Slovenské NAJ
250€
Herbárium
1050€
Príbehy Kveťa Herbára
Peter Karpinský, ilustrácie: Zuzana Bočkayová Bruncková
image

Dostávajte od nás občasné informačné letáky, aby ste neminuli žiadnu našu výhodnú akciu, či nepremeškali vydanie novej knihy. 

Súhlasím so spracúvaním svojich osobných údajov na marketingové účely.

Ľuboš Jurík: VŠETKY MOJE POVIEDKY

13.03.2018, Vydavateľstvo AlleGro s.r.o.

Čerstvý sedemdesiatnik Ľuboš Jurík vydal v jednom zväzku všetky poviedky, ktoré publikoval postupne v štyroch súboroch - Na Poľnej ulici (1973), Dlhá namáhavá cesta (1976), Už o tom nehovorme (1986) a Keď sa raz nahnevám (1991). Doplnil ich o tri ďalšie poviedky - Kameň veľký ako päsť (vyšla v zborníku V tomto čase) a najnovšími sú Domov bezdomovca a Poker so smrťou. Celý súbor pôsobí vzácne konzistentne, autor si uchováva svoj typický štýl, na pohľad akoby príliš vecný, čo kritika pripisuje novinárskej profesii Ľ. Juríka, no spomenutá vecnosť je často naozaj len zdanlivá. V jeho prózach je nemalá miera empatie súvisiaca s osudom jeho hrdinov, ktorými sú takmer výlučne ľudia a ľudkovia (núka sa to gogoľovské "malí ľudia" či nebodaj i Dostojevského "ponížení a urazení", no tých je predsa len o čosi menej ako tých prvých spomenutých) z okraja spoločnosti, z periférie nielen bratislavskej (Poľná ulica), ale i z "veľkého sveta" - Paríža, Budapešti či toskánskej Sieny. Tými ponižovanými a urážanými sú určite napríklad člen závodnej stráže menšieho podniku, prezývaný krčmovými kumpánmi Krpec z poviedky Zbabelec, takou je určite mladá bezmenná prostitútka z poviedky paradoxne nazvanej Čistá, pri poskytovaní sexuálnych služieb spomínajúca na ozajstný ľúbostný vzťah na prahu dospelosti s nemužným a nešikovným chlapcom Stankom. V jej erotickom prebúdzaní nachádza pozorný čitateľ aj stopy tematizovania erotických situácií škandalizovaného anglického autora H. D. Lawrenca... Ľ. Jurík je veľmi presvedčivý vo vykresľovaní atmosféry jednotlivých lokalít, v ktorých sa pohybujú jeho hrdinovia, či on sám v úlohe rozprávača, využívajúce nesporné autobiografické črty. Nado všetkými destináciami je však, ako inak, Poľná ulica. Určite najťažšie sa mu však písala poviedka Strážca parku, v ktorej zobrazuje zásah vyššej moci, vedúci k rozhodnutiu zbúrať starú Poľnú ulicu. Strážca parku to vidí nasledovne: "Kráčal som zvoľna Poľnou ulicou, ale nič nebolo na svojom mieste; kde kedysi žili ľudia, stáli len opustené a pustnúce domy, v oknách som nevidel záclonky a v záhradách sa rozrastala burina. Všade bolo cítiť pach zániku; na druhom konci ulice sa buldozér s revom zahryzol do múrov, gniavil stromčeky, rúcal ploty a mliaždil dlaždice." (s. 479) A posledné pocity strážcu, ktorý sa napokon sám pričinil o zánik ulice, boli:"Kým sa zrútili múry a trámy, kým sa v jedinej rachotiacej sekunde zvalili na mňa steny a ja som stratil vedomie, stihol som si bolestne uvedmiť, že Poľná ulica prestala existovať." (s. 480). Bolesť strážcu bola bolesťou samotného autora nad zánikom ulice jeho mladosti a detstva, ktorá stratila svoje bývalé milované i nenávidené čaro, zostali z nej iba zvyšky...

Čo sa týka poviedkových literárnych hrdinov, stretávame sa v súbore s veľmi pestrou paletou osudov rôznorodých mužov či žien straších i mladších, dokonca na samom prahu smrti, postáv, pohybujúcich sa zväčša v najnižších poschodiach spoločnosti, žijúcich podobne ako hrdinovia z ranej tvorby V. Šikulu - "s vychýlenou životnou osou". S výnimočnou dávkou autorskej empatie sa tu stretávame so sociologickými portrétmi kominára, šarhu, poštára, hrobára, záhradníka, huslistu, smetiara, či dokonca aj džokeja ako aj spisovateľa; zo ženských postáv okrem kvetinárky zaujmú tuláčky - parížska Tučná Margot alebo bratislavská bezdomovkyňa Štrbavá Gréta, dočasná partnerka bezdomovca Johana v predposlednej poviedka súboru Domov bezdomovca. Domnievame sa, že v slovenskej próze doteraz nikto nespracoval tak dôkladne a presvedčivo túto tému, od ktorej sa zväčša s dešpektom odvraciame. Johanov príbeh je nielen zobrazením jeho bezdomoveckej odysey, je to aj prienik do jeho filozofie, hoci by tu možno vyvstala otázka - akú len môže mať bezdomovec filozofiu? Johan v rozhodnutí odstrihnúť sa od bývalého nevydareného života vidí novú možnosť žiť ako skutočne nezávislý, slobodný človek, hoci sa vzdal možnosti naozaj dôstojne prežívať svoj životný údel. Postupne si však spolu s Štrbavou Grétou nájdu a zútulnia miestečko pod slnkom, kde sú o poznanie spokojnejší - v opustenej záhradkárskej chatke v lokalite, odsúdenej na demoláciu. K tomuto kroku - likvidácii - kvôli budúcej diaľnice aj prichádza a Johan zostáva sám v ešte bezradnejšom postavení ako na začiatku príbehu. Táto bezdomovecká etuda má veľkú výpovednú silu a je aj skrytou obžalobou na súčasné pomery, plodiace rozrastajúcu sa vlnu bezdomovectva.

V poslednej próze súboru - Poker so smrťou - jej hrdina, spisovateľ pán Krištof účtuje so svojou doterajšou cestou životom. Žije v osamení, len so psami Pucom a Eny. Pri kladení si existenciálnych otázok o zmysle života vôbec a toho, či jeho Dielo už je uzavreté alebo ešte nie, sa v takýchto mátoživých chvíľach znezrady objaví na kus reči Smrť a začnú hrať spolu poker. Tu sa veľmi pripomína slávny film Ingmara Bergmanna Siedma pečať, v ňom príde za Rytierom si Smrť zahrať šachy, pričom tu tiež ide o výsostne existenciálnu ponurú situáciu. Pána Krištofa však Smrť ešte necháva tak, do cesty mu nečakane vstúpi mladá žena Mariana s chlapčekom Lukášom a toto stretnutie a ich návšteva v jeho byte dávajú tejto situácii trocha inú tvár, hoci poker s Marianou dopadol preňho fiaskom - "Tak vyložme karty, "zopakoval po Mariane. "Prosím. Štyri esá! To je tá najlepšia zostava...." Mariana uznanlivo prikývla, potom roztvorila svoje karty ako vejár v horúcom popoludní. "To je ale náhoda! Ja mám však štyroch kráľov! Poker! Kráľovský poker! Občas sa to stáva...Aj mne sa pošťastilo...Porazila som vás! Bola to tá posledná karta, ktorú som vytiahla. Ale nič si z toho nerobte! Nemôžete stále vyhrávať. Každý raz prehrá..."(s. 526) Určite nie náhodou túto výnimočne silnú poviedku umiestnil Ľ. Jurík na koniec svojho obsiahleho vynikajúceho poviedkového súboru. Treba však podčiarknúť, že na poker so Smrťou/Marianou má rozhodne ešte veľa času. Prajeme mu návrat k témam a hrdinom nielen z Poľnej ulice, ktorým osloví čitateľov tak naliehavo, ako svojím kompletným a komplexným jubilejným poviedkovým súborom.

 

 

Jozef Špaček

 

 

 Ľuboš Jurík: VŠETKY  MOJE  POVIEDKY
Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus

Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus

Slovenské pohľady číslo 10 priniesli v obľúbenej rubrike 7 viet o 7 knihách. Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus. Potešili čitateľov, autorov i vydavateľstvá.

 

Ivan Szabó / Príbehy Prešporka v 18. storočí
AlleGro Plus, Bratislava 2020


Známy autor literatúry faktu, oceňovaný národnými i medzinárodnými cenami,
prináša v svojej najnovšej knihe v dvadsiatich kapitolkách príbehy, ktoré približujú život v našom hlavnom meste v 18. storočí n Je to čas reforiem Márie
Terézie a jej syna Jozefa II., panovníkov, ktorí sa v Szabóovej knihe nezjavujú tak
často ako významní i menej významní obyvatelia Prešporka, no múdra panovníčka
(tá najmä a predovšetkým) sa ukazuje vždy v príhodný čas a na kľúčových
miestach n Autor nimi podčiarkuje jej historické poslanie, dôležitosť a význam,
zásadný podiel na formovaní života vo vtedajšom Uhorsku n Szabó skryto, no
prísne odlišuje historky od histórie, legendy a povesti od skutočných udalostí,
kuriozity a zaujímavosti od archívnych záznamov n Práve vzácna rovnováha,
vyváženosť medzi presnými, no jednako suchými štatistikami a živým rozprávaním,
za ktorým cítime aj autorovo prozaické nadanie, vzbudzuje u čitateľa záujem,
vyvoláva v jeho predstavivosti sugestívne obrazy, akoby sa mu pred očami
odvíjal film plný každodenných, no aj dramatických udalostí starého Prešporka,
umožňuje mu nadýchať sa atmosféry dávnych, zašlých časov jeho slávy i biedy n
A tak v pôsobivej Szabóovej knihe cítime vôňu prvej prešporskej kávy, vína a piva,
kvetov v palácových záhradách, pečených rýb, trhov a kuchýň, liečivých bylín
a „bajglí“ (svetoznámych bratislavských rožkov), počujeme udieranie „zvona
lumpov“ alebo „pivného zvona“ na františkánskej veži, vežových trubačov, trojjazyčný
spev vo viechach a vážnu hudbu v šľachtických sídlach, vidíme mesto
v žiare slnka i ohňa, svetlých dní i temných nocí, v palácoch i na predmestiach,
sme svedkami jeho kvitnúceho kultúrneho a hospodárskeho života, no zazrieme
aj jeho odvrátenú tvár – žobrákov a prostitútky, zlodejov a vrahov, nevestince
a popraviská n Kniha, v ktorej autor poctivo uvádza naštudované pramene,
práce a zistenia svojich kolegov, historikov a autorov literatúry faktu, ba cituje
a spomína i tých, čo naše hlavné mesto preslávili v európskych súvislostiach
(napríklad Matej Bel, Adam František Kollár, Samuel Mikovíni, Johann Nepomuk
Hummel, Ján Wolfgang Kempelen), presahuje svojimi súvislosťami storočie
so „zlatým obdobím“ vlády Márie Terézie a okrem vybraných mier a váh
a použitej literatúry je vybavená aj predslovom historika Ivana Mrvu a vinšom
jubilantovi Ivanovi Szabóovi od vydavateľky Magdalény Gocníkovej.

 

Dušan Mikolaj / Štastné okolnosti Jána Zoričáka
AlleGro Plus, Bratislava 2018


Autor publikácie Dušan Mikolaj začínal ako prozaik, no čoraz väčšmi si
ho získavala literatúra faktu, nepochybne aj preto, že sa venoval žurnalistike,
ktorá ho ako novinára vyháňala z redakcií za zaujímavými ľuďmi, ktorých
životné a umelecké osudy sa ho natoľko dotýkali, že sa stali trvalým predmetom jeho rozprávačského a interpretačného záujmu n Môžeme teda povedať,
že v nich zúročil rovnako svoj prozaický talent, schopnosť pútavo prerozprávať
alebo bytostne – autenticky – „prežiť“ ich osobné príbehy, ako schopnosť
hlboko precítiť ich tvorbu na poli slovesného či výtvarného (maliarskeho, rezbárskeho,
drotárskeho, sklárskeho) umenia n Tieto vlastnosti – nadanie – mu
umožnili prekročiť aktuálny čas, osobné stretnutia s tými, o ktorých živote
a diele písal, a sprístupniť čitateľovi aj život a dielo tých, s ktorými sa už mohol
stretnúť iba v písomných prameňoch alebo v galériách n Životný príbeh umeleckého
sklára Jána Zoričáka patrí k tým prvým, a výsledkom desaťročie trvajúcich
osobných stretnutí je kniha, ktorú čitateľ prečíta na jeden dych ako román,
no zároveň sa k nej musí ustavične vracať po dotykoch so Zoričákovým
dielom, či už v podaní sklára (autorských ideovo-estetických názoroch a vyznaniach)
alebo jeho pozorného a vnímavého životopisca a interpreta n Rozprávač
Mikolaj sa pritom taktne drží v úzadí – hádam aj tam, kde celkom nevedno,
či „len“ prerozprával to, čo si vypočul, alebo sa dostal pod povrch vecí
vďaka svojmu pozornému oku a uchu, hlbokej empatii a interpretačnému prieniku
(hovorím o miestach nevyznačených kurzívou, kde jednoznačne hovorí
Zoričák) n Život umeleckého sklára Jána Zoričáka, rodáka zo Ždiaru, ktorý
sa trvalo usadil v mestečku Talloires pod Savojskými Alpami, je dramatickým
príbehom vytrvalého a nezlomného Slováka, čo sa nepresadil v ďalekom svete
iba vďaka talentu a húževnatosti, ale aj vďaka genetickej výbave a rodinnej výchove,
pretože nikdy nezabudol na svoje korene, a hoci bol poučený svetovým
umením, ustavične sa k nim vracal (predmet Mikolajovho trvalého autorského
záujmu a leitmotív objavujúci sa v jeho tvorbe) n Práve osudy slovenských vysťahovalcov,
Zoričákových predkov, patria v knihe k najdramatickejším popri
tom, ako ťažko sa umelec presadzoval v cudzine (sic!), a keď je už o tom reč,
musím povedať, že v texte mi chýbali niektoré dramatické pasáže, ktoré Dušan
Mikolaj uverejnil v Slovenských pohľadoch, no do knihy sa, žiaľ, nedostali, hoci
k výhram patria i prehry naznačené v názve knihy aj graficky v prečiarknutých
„šťastných okolnostiach“ (rozpad sklárovho manželstva).

Najkrajšia kniha o Slovensku

Najkrajšia kniha o Slovensku

Porota 13. ročníka súťaže o Najkrajšiu knihu a propagačný materiál o Slovensku za rok 2019 ocenila knihu Prechádzky slovenskou prírodou 1. miestom v kategórii Kniha o Slovensku. Autorom textu a peroviek je Miroslav Saniga. Jedinečné fotografie v publikácii pochádzajú tiež z archívu autora. Publikácia môže okrem dospelých zaujať aj mladších čitateľov vďaka bohatému obrazovému materiálu, textom k obrázkom i vďaka autorovmu štýlu.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., je vedeckým pracovníkom Ústavu ekológie lesa SAV. Na Slovensku ho ľudia poznajú ako nadšeného popularizátora prírody. V úvode tejto 261-stranovej najkrajšej knihy o Slovensku sa prihovoril čitateľom: „...Tá (príroda) má svoj vlastný kalendár ´udalostí´, ktoré sa na jej scéne dejú v priebehu dňa i roka. Pozorný pozorovateľ našej prírody môže sledovať fascinujúce úkazy, ktoré sa tu odohrávajú počas dňa i roka. Z ich nespočetného množstva som vybral najzaujímavejšie, ktoré ma očarili už v ranom detstve. Verím, že nadchnú aj vás a pomôžu aj vám trocha lepšie sa zorientovať v ročnom kalendári našej prekrásnej prírody...“

Napríklad v časti venovanej mesiacu máj sa dá vychutnať aj atmosféra, ktorá vládne v lese i v urbánnom prostredí práve teraz, začiatkom mája: „Najskorším ranostajom v lesnom prostredí je hlucháň hôrny, ktorý v prvých májových dňoch začína tokať ešte za úplnej tmy, okolo pol tretej hodiny, a počas nocí s mesačným svitom hluchánie kohúty prednášajú svoje zásnubné verše nepretržite od večera do rána. Krátko po štvrtej hodine precitne z polospánku v lesoch i mestských parkoch a záhradách červienka obyčajná. Tá svojím plačlivým spevom zobudí žltochvosta hôrneho, drozda plavého i čierneho a trskotu. Ďalší speváci sa zobúdzajú v tesnom slede za sebou. Medzi poslednými sa do zborového vtáčieho koncertu zapájajú druhy, ktoré nocujú v dutinách stromov. Neskoršie vstávanie dutinových druhov je spôsobené tým, že každý vtáčí druh je naprogramovaný na určitý prah svetla, pri ktorom sa zobúdza, a ihneď začína spievať. Pretože v dutinách stromov ´svitá´ neskôr ako vonku, sýkorky, ďatle, brhlíky či kôrovníky vstávajú spomedzi lesných vtáčích obyvateľov medzi poslednými.“

Kniha bude vystavená spolu s ďalšími ocenenými dielami v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a výstava bude putovať po vybraných mestách po Slovensku. Organizátorom tejto prestížnej súťaže obrazových a obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov je Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. M. Saniga získal ocenenie aj v minulosti, v tomto roku sa stal jeho trojnásobným držiteľom.

Katarína Sládeková, ÚEL SAV

Zdroj: https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8849

Potrebujete sa poradiť, dohodnúť si stretnutie? Neváhajte nás skontaktovať.

Vydavateľstvo AlleGro Plus, s. r. o.Trajánova 872/3851 10 SlovenskoTel: +421 903 775 826E-mail: vydavatelstvo.allegro@gmail.comIČO: 50890816DIČ: 2120520446

Adresa sídla nie je výdajným miestom e-shopu!

Fifik Perfekt

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

0

Nákupný košík